Mea She´arim (časť prvá - pozorovanie)

Autor: Tatiana Badurová | 2.12.2015 o 23:13 | (upravené 2.12.2015 o 23:20) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  273x

„Ze lo tov! Ze lo tov po! Lo po!“ ... teda, aspoň tieto slová som zachytila. Prehrmel okolo mňa veľmi rýchlo a moja hebrejčina je len o niečo čerstvejšia než moja letenka.  To nie je dobré! Tu to nie je dobré! Nie tu!

Znie to možno hlúpo, ale naozaj sme spočiatku nevedeli, kde vlastne sme. Johannes a ja sme sa s fotoaparátmi prehodenými cez plece túlali spleťou Jeruzalémskych uličiek a vôbec nám nezáležalo na tom, kam vlastne prídeme. Podstatná bola cesta.

Hustnú okolo nás skupinky ľudí v čiernom. Ženy majú tradične zahalené vlasy, muži po stranách tváre pajúsy a na hlave klobúk, hakova, a deti zase jarmulku, hakippa. Domy sú staré a ošarpané, všetky postavené z rovnakého materiálu a teraz, v podvečer, majú krásny zlatavý nádych.  Na šnúrach na balkóne visia biele košele a blúzky vedľa čiernych nohavíc, sák a svetrov. S trochou nadsázky si pomyslím, že ortodoxní majú istotu, že sú vždy oblečení podľa posledného módneho trendu. A ten posledný módny trend je z konca 19teho storočia, kedy si poľskí židia povedali, že zmien už bolo dosť a ich náhľad na kóšer oblečenie sa postupne rozšíril do celej Európy - a s vlnami imigrácie až do novovzniknutého štátu Izrael.

Tradícia zakazuje zhotovovať alebo uchovávať podobizne ľudí či zvierat. HaShem, pravé meno ktorého je tak posvätné, že sa nesmie vysloviť, je jediný hodný velebenia. Všetko ostatné je nepatričné. Mnohí preto odvrátili tvár keď som začala dvíhať fotoaparát, aby som si ich vyfotila. Dokonca aj malé deti. Už chápem hnev toho nervného chlapíka, čo na mňa pokrikoval.

Zišla som z hlavnej ulice aby som náhodou neprišla o to, čo sa môže diať v maličkých uličkách po stranách. Chrbticu ultraortodoxnej štvrte v Jeruzaleme tvorí Mea She´arim, široká a dlhočizná ulica. Má niekoľko bočných uličiek, ktoré sa na ňu pripájajú ako rebrá. Chcem zistiť, či sa niečo deje aj mimo hlavného prúdu a tak bočím vpravo. Nikde nič, len prechádzajúci autobus. V okne sedí chlapček, pevne sa drží závesu a spola začudovane, spola ustrašene na mňa upiera pohľad. Moment netrvá dlhšie ako dve sekundy a mám to šťastie, že som ho stihla zachytiť. Tie oči a ten výraz... Kde všade a akými spôsobmi len dokáže byť človek cudzincom?

Ulice sú otapetované rôznymi letákmi v hebrejštine. Zatiaľ je to pre mňa len neznámy zhluk známych písmen. Jeden jediný z nich je napísaný v lámanej angličtine, ale obsah je aj tak jasný. Ak to ide, štrvrti sa vyhnite. Ak to nejde, vstupujte po maličkých skupinkách. V Mea She´arim sa treba obliekať slušne. Ženy musia mať dlhé sukne, tak, aby nebolo vidieť členky. Tiež treba zakryť kľúčne kosti a ramená až po zápästie. Zákazov a rôznych regulácii ohľadom cudnosti, cniut, je však omnoho viac. Väčšina sa ale týka ženy, pretože tú asi treba ukázňovať obzvlášť systematicky (Bourdieu by isto súhlasil). Rýchlo sa skontrolujem. Všetko je v pohode až na tú sukňu, ale keď som už tu, zvládnem to aj v nohaviciach. Vďakabohu je tu so mnou Johannes, to jest muž.  Pri troche šťastia a opatrnosti to určite zvládnem bez kameňa v hlave.

Obchádzame chlapíkov čítajúcich si za pochodu a prekvapuje nás, že nikoho iného to neprekvapuje.  Je historickým faktom, že židia mali takmer stopercentnú mieru gramotnosti aj v dobách, kedy sa väčšina Európanov podpisovala krížikom. Štúdium Tóry a Talmudu sa považuje za súčasť plnohodnotného života a vyžaduje sa po každom mužovi. Ultraortodoxní židia v zásade trávia celé dni študovaním svätých písiem a nevenujú sa takmer žiadnej svetskej činnosti.  O všetko sa stará žena a rodina častokrát žije v maličkých domčekoch alebo bytíkoch, s kŕdľom detí na len jednu či dve izby. Hygiena je väčšinou mizerná, strava jednoduchá. Mladšie deti dedia topánky výlučne od starších a natrvalo vlastnia len klobúk, haKova. Je to záležitosť tak cenná, že keď prší, dajú si ho na hlavu zabalený v igelitovom vrecku.

 

Nie všetky pohľady sú tak neprívetivé ako ten z nášho entrée. Zazreli sme maličkú pekáreň a rozhodne chceme niečo ochutnať. Predavač s nami hovorí peknou angličtinou, ale inak sa ostatní bavia v jidiš. Jazyk sa podobá nemčine a Johannes sa celkom chytá. Ja som zase zachytila niekde v rohu pár slov v ruštine. Nie je to nič nezvyčajné, väčšina tých, ktorí v tejto štvrti žijú sú aškenazi, to znamená potomkovia európskych židov, takže môj fenotyp poľahky splýva s terénom.

Predavač nám milým hlasom vysvetľuje, že dnes, v piatok, šabat začína o štvrť na šesť; dovtedy musíme odísť, pretože brány štvrte sa uzavrú. Zas toľko času neostáva a tak radšej neriskujeme a odchádzame. Beztak sme plní dojmov a bude lepšie ich nateraz pokojne stráviť. Po ďalšie sústo sa vrátime na budúce.

************************

Autorkou všetkých fotografií je Tatiana Badurová.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?