Rendez-vous (St Tropez)

Autor: Tatiana Badurová | 26.2.2014 o 11:26 | (upravené 14.3.2015 o 11:37) Karma článku: 2,92 | Prečítané:  174x

Neskoro v noci/skoro ráno, unavená slnkom, hlukom a spoločnosťou som sa s kyslíkovým dlhom na krku vyšplhala hore schodmi na terasu a zvalila svoje uťahané telo do kresla. Vo svetlej chvíľke som si uvedomila, že snáď po prvýkrát nepočujem škrekot čajok...

Takmer hneď mi došlo, že je to tým, že ich prehlušujú hviezdy amerického popu. Z terasy môžem sledovať dianie v bare podo mnou doslova ako na dlani – nemá totiž strechu. Aké príznačné meno. Bývam tu už piaty deň a ešte sa nestalo, že by v noci pred barom Rendez-vous nedošlo k stretu názorov. Občas mi chýbajú staré dobré anglické maniere. Bolo totiž povolené na narušiteľov pokoja a hladkej hladiny morálky a pozlátka vyliať horúcu vodu na schladenie. Vyložím si nohy na fotelku oproti mne a pri svetle poloslepého mesiaca počúvam spevavú francúzštinu práve sa rozchádzajúceho páru na ulici podo mnou. Hodiny na kostolnej veži, ktorá dominuje všetkým pohľadniciam avšak ktorej meno nik nevie, práve bijú na štvrtú hodinu. Prejdem si po vlasoch prstami špinavými od piesku a konečne si so všetkými dôsledkami priznám, že som unavená a na dnešný deň toho bolo dosť. Opúšťam Rómea a Júliu tesne pred pádom opony a sama upadám do hlbokého spánku.

IMG_0445.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenský princ je hodný Oscara

Veľký šľachtiteľský príbeh sa začal celkom nenápadne.


Už ste čítali?