Hviezda vyšla, slnko zašlo,
Ja s údivom som žasla,
Jak čudný pocit srdce zviera,
Že večerný čas nastal.
Buď pri mne,
´Bo sama hviezd sa bojím.
Pri mne buď.
Svoju malosť vidím
A preto klopím zrak.
Až premením sa v prach,
Dúfam zvieť sa odpovede.
Nepýtaj sa, nepoviem ti,
Prečo Večer takým je.
Najprv otázkami myseľ mláti
A potom v sen sa rozplynie.